.madeira diaries #3

v tretí deň sme sa presúvali zo slnečného juhu na vlhký zelený tmavý sever. Bola to najkrajšia a najnapínavejšia cesta ever. prvou zastávkou bolo najhlbšie údolie Curral das Freiras alebo Nun´s valley pretože sa sem v minulosti skryli pred pirátmi mníšky. Obyvatelia žijú z toho čo si sami vypestujú lebo sú ďaleko od všetkého. Ja by som sa nesťažovala lebo tam majú najlepšie gaštany na svete. Robia z nich všetko koláče, pyré, alkoholy, polievku alebo len tak upečené osolené na panvici. Jeden gaštanový raj. Potom sme mali v pláne skvelú túru z Pico do Arreiro na Pico Ruivo - najvyšší vrch Madeiry. Z Curral das Freiras je to dosť dlhá obchádzka autom tak sme si to strihli cez hory cestou ktorá nebola ani vyznačená na mape, ak vyčíhate to, že je otvorená máte vyhraté. pohľady na krajinu a cestu ktorá sa vinie v kopci sú uaaaau. také slovo ani neexistuje. odvážnym šťastie praje a aj napriek tomu že sme sme sa skoro prekoprcli dozadu aká bola tá cesta strmá a že zrazu bola hmla ako mlieko, dorazili sme šťastne do cieľa. sklamaním nám bol fakt, že trasa ktorú sme chceli absolvovať je z časti uzavretá, ale kedže aj tak by sme to asi celé nestihli vybrali sme sa aspoň pokiaľ nám to oblaky prespýpajúce sa cez hory dovolili. Niekedy sa nám ani nechcelo veriť kadiaľ kráčame, od hĺbok nás delilo len lanové zábradlíčko. Treba si dávať pozor hlavne ne počasie a byť perfektne navrstvený. Rozdiel teplôt v priebehu hodiny počas cesty môže byť bez problémov 20 a viac stupňov. Nechce sa mi ani veriť že dnes to je už presne mesiac čo som sedela na týchto skalách a vyhrievala sa ako madeiská jašterica.

toto je tradičná madeirská čiapočka a keby som vedela že už tekéto pekné idne mať nebudú vzala by som si ju :-(