.keep the spirit

Saudade is a Portuguese word that has no direct translation in English. It describes a deep emotional state of nostalgic or profound melancholic longing for an absent something or someone that one loves. (according to wikipedia)
Nedá sa toho niekedy zbaviť, všetky tie zážitky pocity a dojmy pomaly časom blednú, myslieť na ne občas vyvoláva smútok a spomínaný nepopísateľný pocit. Život sa však hýbe ďalej a netreba sa tým nechať pohltiť. Pre mňa bolo Portugalsko začiatkom niečoho nového a to čo vo mne zanechalo sa nadá zmazať. Preto to živím portugalskými dobrotami. Belémsky pastel de nata tu síce nemáme ale nájde sa predsa aj niečo iné. Tento príspevok som napísala ešte dávno a zabudla publikovať. v nedeľu sa idem nadopovať na malú chvíľku znova.

Portugalci sú skvelí hudobníci, počas roku ktorý som tam strávila som prežila osobnú hudbnú renesanciu a medzi mojich nových obľúbencov zaradila aj čo to z lokálnej scény. Môj miláčik je Moullinex ktorý zároveň šéfuje zoskupeniu Discotexas, ktorých koncert patrí k jedným z mojich lisabonských highlightov. Best Youth ma oslovili neprekvapivo až po tom ako som ich videla hrať na živo. Osoba ktorú už naživo spievať neuvidím je národná legenda Amália Rodrigues, jej piesne sa vinú každým mestom, uličkami, námestiami. Bez fado nie je Portugalsko Portugalskom. Rada sa započúvam aj do Cavaliers of fun a party v električke od Voxels tiež nie je na zahodnenie, aby som vás totálne nezahltila tak spomeniem už len Sequin. Ak sa ocitnete v Lisabone nevynechajte bájny klub Lux Frágil, pre mňa jediné a najlepšie party útočisko, ten sa veru v našej zemepisnej šírke nedá nahradiť nijak.

Aby som zostala v obraze lisabonský život sledujem prostredníctvom mojich najobľúbenejších blogov. Carolina Flores, Mafalda Nunes, Maria Inês Pires a Sara Cabido. Každá je špecifická ale zároveň ich všetky spája niečo rovnaké. Sara vždy vie kam ísť a kde sa najlepšie najesť, Mariine analógové fotky majú nekonečné čaro, Carolina je asi jediná osoba u ktorej mi nevadí že sa fotí iphonom v zrkadle a Mafalda vymyslela tričko s nekonečným plameniakom a.k.a flamingusinfinitus, ju sa nedá nemilovať.

No a keď príde na najhoršie otvorím si Super Bock (mám zásobičky z pyrenejského týždňa v Lidli), sprievodcu lisabonskou architektúrou, svoju krabicu spomienok s mojim najobľúbenejším slovom mais (viac v portugalčine) alebo len šúcham instagram plný tých krásnych večne slnkom zaplavených miest. Je to jednoducho občas klasická porozchodová depresia so škatuľou vreckoviek v lone. Nič závieniahodné.